Jdi na obsah Jdi na menu
 


Prekliaty básnici

9. 12. 2009

Prekliaty básnici Moderna (80. roky 19.stroročia až 20. roky 20. storočia) Umelecký smer ktorý vznikol ako reakcia na realizmus. Umeleckú modernu predstavujú tri smery: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus. Všetky smery sa navzájom prelínali, ovplyvňovali a zjednocovala ich hlavne jedinečnosť autorského subjektu. Spisovatelia boli sklamaní zo súčastnej spoločenskej situácie a vyjadrovali vzdor proti spoločnosti. Moderna sa snažila preniknúť až do podvedomia postáv a hľadala nový rozmer indivídua. Hrdina bol často samotár. Smery ako racionalizmus a naturalizmus sa zamerali na racionálny prístup ku skutočnosti. V spoločnosti sa do popredia dostáva vrstva zbohatlíkov, a spoločnosť mravne upadá. Spoločenský význam umenia klesá. Parnasizmus vznikol pred symbolizmom, ale pôsobil aj súčastne s ním. Parnasisti sústredili svoju poéziu do troch zborníkov s názvom Súčasný Parnas (sídlo múz). Zmyslom poznania je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Nie obsah, ale forma básne bola dôležitá. Inšpirovali sa antikou. Symbolizmus vznikol ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. V Európe zaujala popredné miesto. Zakladateľom bol Charles Baudelaire. Skutočnosť je zložitejšia, ako nám ju podávajú zmysli. Symbolizmus sa snaží vniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Vzťah ku skutočnosti je založený na iracionalite. Symbolisti považovali minulosť a záujem o dejiny za nepotrebnú a štylizovali sa do role nepochopených, prekliatych. Hľadali nové priestory v sne, mimo reality, v neznáme a podvedomí. Dekadencia je opúšťanie tradícií v poézii. V dekadentskej literatúre dominovali motívy smrti, zániku, chorobných javov vo veľkomeste, zdôrazňovali sa patologické stavy ľudského vedomia, nespútaná sexualita a výstredné pocity. V tomto období vznikla skupina autorov, ktorých nazývali prekliaty básnici. Predstavitelia Jean Arthur Rimbaud (1854-1891) Jeho otec bol bohém a opustil rodinu. Ovplyvnila ho prísna výchova matky a úteky z domu. Inšpiroval ho Baudelaire a Rousseau. Bojoval v koloniálnom vojsku, dezertoval. Prešiel celú Somálsku púšť a nakoniec sa usadil v Harrare. Umrel na rakovinu. Jeho talent bol zrelý už v prvých básňach ktoré namieril proti rodnému mestu a v karikatúrach proti kresťanstvu a žene. Ako prvý čiastočne rozrušil celistvosť a jednoliatosť tematických, vetných a slovných prvkov básnického diela. Diela: Pri hudbe, Vystrašené deti, Moje tuláctvo, V zelenej krčmičke, Pobyt v pekle, Iluminácie. Paul Verlaine (1844 – 1896) Básnik, syn dôstojníka, úradník. Spriatelil sa z Rimbaudom. Ich priateľstvo však bolo veľmi búrlivé. Verlaine na neho dokonca raz aj vystrelil, za čo dostal 2 roky vezenia. Konvertoval ku katolicizmu. V diele „Romanca bez slov“ sa odráža kríza ich vzťahu. A v zbierke „ Múdrosti“ úsilie o vnútornú čistotu, ktorú hľadá vo viere. Neskôr sa však vrátil k bohémskemu životu. Často sa nazýval „úbohý Léliane“, a napísal aj rovnomennú báseň. Patril medzi zakladateľov symbolizmu. Diela: Prekliaty básnici, Moje väzenie, Vyznania, Saturnské básne, zb. Múdrosti Guillaume Apollinaire (1880 – 1918) Vlastným menom Wilhelm Kostrowicki. Bol vedúcou osobnosťou avantgardy. Jeho tvorbu veľmi ovplyvnili pobyty v Nemecku a v Prahe. Na verdunskom fronte sa zranil a dva razy mu operovali lebku. Spoznal sa s Picassom. Utvoril kubofuturizmus, čo je spojenie výtvarných prvkov s civilizačnými výdobytkami. Vo svojich básňach spájal statiku s dynamikou a každej myšlienke dával konkrétne miesto. 38 ročný zomrel v Paríži na Španielsku chrípku. Zaujímal sa o nižšie spoločenské vrstvy, ako napríklad Rómov, tulákov, či obyvateľov predmestí. Jeho tvorba mala veľký význam pre vývin literatúry modernizmu, mal veľký vplyv na mladšie generácie. Jeho tvorba bola „nákazlivá“, čo tvrdil, tomu aj uverili. Diela: zb. Zahnívajúci čarodej, Alkoholy (najväčší ohlas mala báseň Pásmo), manifest Futuristická protitradícia, Kaligramy, divadelná hra Ňadrá Tiresiove Charles Baudelaire „Sú chvíle, keď pochybujeme o mentálnom zdravý pána Baudelaira, a sú chvíle, keď o ňom už nepochybujeme. Väčšinu času sa jednotvárne a premyslene opakujú rovnaké slová, rovnaké myšlienky. Odporné sa tu stretáva s hanebným a odpudzujúce sa tu spája s hnusným.“ Gustave Bourdin Charles Baudelaire je vlastne básnikom, ktorý zahajuje modernú francúzsku poéziu, aj keď svojim životom ešte spadá do obdobia vrcholného realizmu. Bol nepriateľom romantickej vášne a sentimentality ako aj pozitivizmu a zjednodušeného realistického pohľadu na svet. Bol jedným z prvých v galérii prekliatych básnikov. Jeho poézia vzbudzovala smelosť a objavovanie smutných, často až brutálnych stránok života. Baudelaire vytvoril estetiku škaredého, ktorá dávala inšpiráciu mnohým veľkým básnikom po ňom. Jeho diela boli plné symboliky. Z jeho básní vidíme pocit nudy, zúfalstva a odporu ku všetkému vytvorenému spoločnosťou. Dielo Charlesa Baudelaira však zapôsobilo najsilnejšie po jeho smrti a rozhodný vplyv je najviditeľnejší v 90. rokoch 19. storočia. Životopis Charles Pierre Baudelaire sa narodil 9. apríla 1821 v Paríži. Jeho matka bola Carolin Archenbaut Defaisová a otec, Joseph Francoise Baudelaire, teológ, bývalí vysoký úradník v Napoleonovom senáte. Jeho rodičia boli veľmi rozdielny. Keď jeho otec zomrel, jeho matka si zobrala veliteľa vojenského práporu Jacquesa Aupicka. Táto udalosť bola jednou z prvých dramatických následkov v Baudelairovom živote, pretože to považoval za zradu a nikdy sa nezbavil svojho vzdoru. S matkou a otčimom sa presťahovali do Lyonu, pretože tam prevelili jeho otčima, no zakrátko sa opäť vrátili do Paríža. Výborný študijný prospech mu zachránil kariéru, pretože v roku 1839 bol vylúčený zo školy Collége Louis – le – Grand za zlé správanie, a preto, lebo odmietol udať spolužiaka. Prihlásil sa na Právnickú fakultu, ktorú však rýchlo zanechal a viedol slobodný život. Počas dvoch rokov spoznával bohémsky život a nadväzoval prvé známosti s významnými ľuďmi ako napríklad Honoré de Balzac. Rodičia sa rozhodli radikálne zasiahnuť do života Charlesa a poslali ho do Indie. Charles odmietol dráhu diplomata ktorú mu ponúkol Aupick. 9. júna 1841 nastúpil na parník Južné moria, ktorý smeroval do Kalkaty. Do Indie sa však nikdy nedostal, lebo kapitán lode bol nútený poslať ho pre zlé správanie domov už z ostrova Bourbon. Po návrate sa Charles začal zaujímať o otcove dedičstvo. Po získaní majetku sa odsťahoval z domu a začal žiť dandyovským životom. Zoznámil sa s mulatkou Jeanne Duvalovou, ktorá ho dokonale využívala. Za dva roky utratil polovicu dedičstva a tak ho matka vyhlásila za finančne nesvojprávneho. Rodinný notár mu vyplácal mesačne menšie sumy. Baudelaire bol nútený žiť skromnejším životom. Zarábal si výtvarnými a literárnymi kritikami. Zaradil sa k skupine umelcov, kde zvoľna prepadal ópiu a hašišu. Schádzali sa len aby sa mohli oddávať drogám. A vďaka týmto pokusom o zmyslovú extázu dosahovanú drogami, snívaní a poéziou, vyrástol trs najkrajšej francúzskej poézie 19. storočia. Po neúspešnom pokuse o samovraždu sa nakrátko nasťahoval k mame, ale onedlho opäť odišiel. V tom istom roku vyšiel oznam že čoskoro uzrú svetlo sveta Baudelairove Lesbičky, čo je prvý názov Kvetov zla. Keď objavil diela amerického básnika Edgara Allana Poea, okamžite začal jeho diela prekladať. Roku 1847 ochorel a býval u Jeanne Duvalovej. Kratšie básne uverejňoval v časopisoch, vydával Poeove diela, rozhodol sa napísať hru Opilec, ktorá zostala nedokončená. V júni roku 1855 vydal 18 básní pod názvom Kvety zla. V roku 1857 mu zomrel otčim a vydal zbierku básní Kvety zla. Táto kniha vyvolala úžas až škandál. Baudelaira vyhlásili za básnika ohrozujúceho morálku národa. Z Kvetov zla muselo byť vyškrtnutých 6 básní a musel zaplatiť pokutu 300 frankov. V roku 1860 sa u Baudelaira prejavili prvé príznaky mozgovej mŕtvice. Vyšlo mu 2. vydanie Kvetov zla rozšírených o 35 básní. V roku 1862 opäť pocítil smrteľnú úzkosť, ako sám povedal: „Zaváňam krídlom imbecility.“ Odišiel do Belgicka kde napísal knihu ironických a sarkastických postrehov s názvom Úbohé Belgicko! Vo februári 1865 sa jeho zdravotný stav prudko zhoršoval. Ranila ho mozgová mŕtvica spojená s ochrnutím pravej polovice tela a afáziou reči. Charles Baudelaire umrel 31. augusta 1867 v Paríži. Pohreb mal 2.9. na Montparnaskom cintoríne, kde je Baudelaire pochovaný v hrobke svojho otčima. Tvorba Tvorba Charlesa Baudelaira sa skladá hlavne z básní, kritík, rôznych esejí a prekladov E. A. Poea. Písať kritiky začal s finančných dôvodov, pokračoval v tom celý život. Okolo roku 1846 objavil diela amerického básnika E. A. Poea a okamžite ich začal prekladať. Čerpal z nich veľkú inšpiráciu. Baudelaire sa preslávil aj svojimi krátkymi prózami a esejami na rôzne témy a venované rôznym osobnostiam či udalostiam. Napríklad: Esej o hašiši či Esej o víne... Jeho hlavným zameraním boli básne. Často písal sonety. Najskôr ich uverejňoval v rôznych časopisoch. Neskôr vydával zbierky, ako napríklad Lesbičky (prvý názov Kvetov zla). Počas pobytu v Belgicku písal belgické listy, ktoré prerástli do knihy Úbohé Belgicko! Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola zbierka básní, ktorú vydal v roku 1857 pod názvom Kvety zla. Svojho ocenenia sa dočkala až po jeho smrti. Druhým najvýznamnejším Baudelairovým dielom sú Malé básne v próze. Kvety zla „Vložil som do tejto hroznej knihy celé svoje srdce, celé svoje zmenené náboženstvo, celú svoju nenávisť." (Baudelaire o svojej básnickej zbierke Kvety zla) Názov tejto básnickej zbierky u nás vyvoláva zmiešané pocity, ktoré sa prehĺbia po jej prečítaní. Aj keď zo začiatku bola táto zbierka básní zatracovaná, teraz je však obdivovaná a patrí medzi skvosty francúzskej literatúry. Zo začiatku to bolo len niekoľko básničiek vydávaných v rôznych časopisoch, potom prišli aj prvé krátke zbierky ako Lesbičky, až 25. júna 1857 oficiálne vyšla zbierka básní Kvety zla (Les Fleurs du mal). Kniha nevyvolala taký ohlas ako sa čakalo. Jeden kritik sa o tom vyjadril takto: „Po Kvetoch zla má tu básnik, čo im dal rozkvitnúť, len dve možnosti: alebo si preženie hlavou guľku, alebo sa stane kresťanom.“ Medzi ľuďmi vyvolala táto zbierka úžas, ktorý presiahol do škandálu. 16. júla zbierku zabavili a Baudelaire spolu s vydavateľom boli predvolaní pred súd. Baudelaire bol vyhlásený za básnika ohrozujúceho morálku národa a z knihy kvetov zla museli byť vyškrtnuté najpoburujúcejšie básne: Lesbos, Prekliate ženy, Léthé, Tej, ktorá je príliš veselá, Šperky a metamorfózy vampírove. Všetky vyškrtnuté básne boli o ženách, ktoré Baudelaire vykreslil ako prvý v pravom svetle, bez veršov plných romantického tajomstva. Tá doba ešte nebola pripravená na tak veľkého básnika. Tento básnik predbehol svoju dobu o niekoľko rokov a nedočkal sa už chvály za svoje skvostné dielo. Pre opovrhnutie touto knihou bola zbierka básní Kvety Zla vydaná aj spolu so zakázanými básňami až po jeho smrti. Skladala sa z piatich dielov, ktoré sú zhrnuté do jednej knihy. Názvy dielov sú: Splín a ideál, Víno, Umelé raje, Kvety zla, Revolta. Kvety zla boli aj názvom celej tejto knihy. Rozbor niektorých básní Albatros Albatros je báseň, v ktorej je človek a príroda úzko spätá. Básnik označil albatrosa ako hrdého kráľa azúru. Tento Albatros predstavuje aj človeka, ktorý sa odmieta podriadiť spoločnosti. Posádka predstavuje spoločnosť, ktorá svojou mocou zviera týchto albatrosov. A preto ak si tieto vtáky nedajú pozor, sami sa pripravia o svoju slobodu. Cit.: Na doskách paluby padnúc im do zajatia, hrdý kráľ azúru sťarbavie zhanbený... - Krídla, ktoré boli symbolom jeho voľnosti, sú preňho už len prekážkou. Cit.: Belostné krídla hneď žalostne sa mu sklátia a ako veslá sa vlečú s ním po zemi. - Z kráľa azúru sa stáva troska. Cit.: Ten plavec s krídlami aký je smiešny, ľavý! On krásny pred chvíľou aký je škaredý! - V poslednej strofe už autor pred čitateľa predloží prirovnanie albatrosa k nemu samému, čiže k básnikovi. Básnikovi, ktorý odmieta spoločnosť a jej pravidlá. Cit.: Básnik sa podobá kniežaťu vzdušných plání, čo zo striel smeje sa a sídli v nečase. - Vo výšinách sú síce všetci slobodný, ale na zemi sú nepochopení a ich krídla sú ich prekážkou. Cit.: Však na súš zahnaný a krikom lovcov štvaný pre krídla obrovské pohnúť sa nevládze. Človek a more V tej to básni sa prelína človek a príroda v jedno. Je to hra so základnými pojmami Baudelairovej tvorby, s dušou aj duchom. Cit.: Ó, človek voľnosti, miluješ oceán! Ako tvár v zrkadle skúmaš sa na hladine, Kým vlna rodí sa a v inej hynie. Tvoj duch sa vyrovná i jeho hlbinám. Hneď na začiatku nazve človeka človekom voľnosti, čím dáva najavo že duch človeka je vždy voľný. Ďalej porovnáva dušu človeka s hlbinami oceánu. Prichádza na to, že duša a duch sú dvoma stránkami ľudskej bytosti a more je vlastne zrkadlom človeka. Duša je ako hladina oceánu, nekonečná, niekedy rozbúrená, inokedy pokojná. Duch je zase hlbina oceánu, ktorú pozná len človek sám. Cit.: Rád vnikáš do hĺbky, z ktorej tvoj obrazu žije, Okom i rukami zvieraš ho hĺbavý A tvoje srdce vše vlastný tep zastaví V hučaní neskrotnej a divej elégie. Človek je ako more. Rád sa ponára do svojho vnútra, v ktorom je voľný a neobmedzený. Aj keď vidíme ako sa na povrchu javí oceán, či už vlnobitím alebo hladinou ako zrkadlo, nevieme čo skrýva v hlbinách pod hladinou. Cit.: Obaja temní ste, zovretí do kosti! Nikto sa, človeče, k tvojmu dnu nepriblíži. Nik nezrel, oceán, bohatstvá v tvojej skrýši. Všetko si držíte žiarlivo v tajnosti. Táto strofa potvrdzuje už povedané, že človek a more sú si podobní, temní a zastretí, nikto ich vlastne nepozná úplne. Cit.: A predsa stáročia, čo z pamäti sa tratia, trváte bez citu v nemennom súboji, natoľko smrť a krv oboch vás opojí, vy veční sokovia a neúprosní bratia! Aj keď človek a more sú si podobný, navzájom sa ničia, človek more znečisťuje a more zas ničí človeka svojou silou, či už búrkami, vlnobitím či dokonca tsunami. Ale dá sa tu vidieť aj hlbší význam. Večný boj, medzi hĺbkou a hladinou, duchom a dušou, vnútri nás ktorý bojujeme celý život. Ábel a Kain Námet tejto básne čerpal z biblie. Práve táto báseň sa stala v období Baudelairovho života veľmi poburujúcou. Táto báseň z biblickou tematikou spočiatku nebola pochopená. Celá je postavená na kontrastoch, v jednom dvojverší opisuje Ábela a v druhom Kaina a takto sa to strieda v celej básni. Pomocou Ábela chcel Baudelaire opísať spoločnosť. Ábel bol poslušný syn ktorý sa riadil pravidlami. Zas Kain bol synom nie príliš obľúbeným a aj v hospodárstve skúšal nové metódy. Keď videl že uznanie si nezíska, zabil svojho brata. Preto v tejto básni Kain predstavuje jedincov, ktorý sa vzpierajú spoločnosti a odmietajú jej pravidlá. Tak isto ako Baudelaire či iný prekliaty básnici. Básnik považuje Kaina za dobrého a nepochopeného tvora. Cit.: Ábel náš, spi a pi a žer! S úsmevom Boh ti stále žičí. A Kain náš, do bahnistých dier zalez a skap tam ako ničí! Kain ostane naveky ten, ktorý je odsúdený na povesť zlého a preto musí znášať svoje utrpenie. Cit.: Ábel náš, pozri: zrie ti lán a stádo bučí od tučnoty. A Kain náš, tvojim útrobám vyhráva suka večnej psoty. Tu básnik oznamuje Ábelovi že jeho úroda prekvitá, čiže spoločnosti sa ako väčšine darí pritiahnuť ľudí na svoju stranu a podriadiť si ich. A Kain nemá nič, čiže tých čo sa vzoprú je málo. Cit.: Ábel náš, len si brucho hrej pri peci otcovského domu. A Kain náš, v jeme špinavej, jak šakal, tras sa zimou k tomu! Tu poukazuje na podlizovanie, ktoré stále pretrváva medzi nami, a Kain aj napriek tomu že predstavuje silného jednotlivca sa musí stiahnuť do úzadia. Cit.: Ábel náš množ sa ako vši, aj tvoje zlato vrhá hrudky. A Kain náš s ohňom na srdci na uzde drž si tieto chúťky! Tí ktorí neodporujú spoločnosti môžu ďalej plodiť potomkov, ktorí budú pokračovať v ich tradíciách. Naopak tí jednotlivci ktorí sa vzopreli nemôžu ďalej rozosievať odpor k pravidlám spoločnosti. Cit.: Ábel náš, jak ploštica les vypásaš v čoraz väčšom šíku. A Kain náš, rodinu si vleč po ťažkých cestách do zániku! Tieto dvojveršia nadväzujú na predošlé, že tých z toho Ábelovho rodu je čoraz viac, a naopak tých z Kainovho rodu je čoraz menej, a budú mať vždy ťažkú cestu ktorá vedie do ich zániku. Teraz sa začína druhá časť básne, ktorá je tiež písaná v dvojveršiach. Cit.: Ach, Ábel náš, raz pohnoja aj tebou dymiaci kus zeme. A Kain náš, musíš do boja, veď nemáš dielo zavŕšené! V prvom dvojverší hovorí Ábelovi že nik nieje nesmrteľný a že aj on sa raz pominie. Kaina zas povzbudzuje a vyzýva do boja aby sa nevzdával a bojoval za svoje názory a slobodu. Cit.: Ábel náš, je ti hanebne: kopijou rýľ je porazený. A Kain náš, vystúp na nebe a Boha zvrhni navždy k zemi! Nakoniec, označiť rýľ za všetko staré a neprogresívne, ktoré je porazí kopija, ktorá predstavuje všetko nové a perspektívne. Litánie k Satanovi Tak isto ako v básni Ábel a Kain Baudelaire čerpal z biblie, a opäť si vybral postavu ktorú všetci kresťania zavrhujú. Podľa Baudelaira Satan zohráva v živote spoločensky odvrhnutých ľudí veľkú úlohu. Báseň je písaná v dvojverší, za ktorým vždy nasleduje verš: „ó, Satan zmiluj sa nad mojou skľúčenosťou!“, a končí Modlitbou, samozrejme k Satanovi. Cit.:Ó, Anjel múdrosti, ó, Anjel premeny, Boh s trpkým údelom, bez chvály, zradený, Ó, Knieža exilu, tebe sa krivda činí, ty, čo vždy mocnejší dvíhaš sa z prahlbiny, Ty, ktorý všetko vieš, večný kráľ podzemia, ránhojič, čo na slasť úzkosti premieňa, Ty, čo aj páriom, aj tým, čo lepru nosia, cez rozkoš tušiť dáš, jak vonia v raji rosa, Satan drží svoju ochrannú ruku a lieči všetky rany tým menej uznávaným v spoločnosti. Je boh, ktorý sa nestráni biedy ľudí a stará sa o nich, nikoho neodcudzuje. Cit.:To s tebou mocná Smrť, tá stará metresa, bláznivú Nádej nám splodila – nebesá! Satan uznáva smrť, a dáva pomocou nej všetkým zatrateným novú nádej. Nebráni ľuďom ich vlastnej ceste, nenúti ich dodržiavať nijaké pravidlá. Cit.:Ty, čo vieš, do akých hlbočín prazeme žiarlivý Hospodin skryl drahé kamene, Jediný vie kde sa ukrývajú drahé kamene Boha, čo môžu byť jeho chyby alebo veci ktoré chce nechať navždy ukryté. Cit.: Ty, čo si starcom dal magickú pružnosť vôní, keď spití padajú v tme pod kopytá koní, Tu opäť vidíme, že sa stará aj o tých odvrhnutých, čiže v tomto prípade opilcov. Ako som už spomenul, záver tejto básne tvorí Modlitba k Satanovi. Cit.: Sláva a chvála ti, Satan môj, na výšine nebies, kde vládol si, aj dolu v hlbočine pekiel, kde zvrhnutý snívaš svoj tichý sen! Učiň, nech v onen deň pri tebe spočiniem pod Stromom poznania – v tej chvíli, keď ti čelo šumenie koruny jak v Chráme obostrelo! Na začiatku tej to záverečnej strofy, Modlitby, Baudelaire vzdáva hold Satanovi, aj keď už nekraľuje na nebesiách, ale v hlbočine pekiel a prosí ho aby zmiloval naj jeho dušou, keď bude opäť kraľovať. Základnou myšlienkou básne bolo ukázať ľudom, že všetci sme len ľudia, aj keď niektorý robia veľa chýb a nesprávajú sa tak ako by sa podľa mravných a spoločenských zásad mali. Charles Baudelaire písal väčšinou v štvorveršových strofách alebo formou sonetu. V jeho básňach najčastejšie využíval daktylo-jumbovsku stopu. Písal umeleckým jazykom, v ktorom využíval hlavne symboly a expresívnosť. V jeho dielach nachádzame veľa symbolov, ako napríklad: albatros – slobodný človek, hladina – duša, hlbiny – duch, Ábel – spoločnosť, Kain – vzpierajúci sa jednotlivec, rýľ – zastaralé názory, Satan – boh, čo stojí pri odvrhnutých, atď. Ďalej v jeho dielach nájdeme aj mnoho iných básnických prostriedkov, ako sú gradácia, epiteton, rečnícka otázka, personifikácia prirovnanie, atď. Záver Charles Baudelaire a jeho zbierka Kvety zla ma oslovila už dávnejšie, keď som prvý krát začul jej názov. Vtedy som ešte netušil čo vlastne v sebe skrýva a ani som sa k nej nedostal. Keď som si ju však mohol vybrať ako tému môjho referátu, neváhal som. Vedel som, že ma čaká náročná, ale určite aj zaujímavá práca. S poéziou sa pracuje určite náročnejšie ako s prózou a hlavne ak ide o takého významného francúzskeho básnika ako je Charles Baudelaira. Jeho básne sú plné symbolov, ktoré sa dajú len ťažko vysvetliť a často majú aj viac významov. Mnohým z nich som vôbec neporozumel. Je však krásne čítať si jeho básne dookola a stále v nich nachádzať nové a nové dimenzie. Na Charlesovi Baudelairovi najviac obdivujem to, že sa dokázal vzoprieť všetkému čo mu stálo v ceste a išiel svojou vlastnou cestou. Nevyhýbal sa žiadnym témam a nachádzal krásu aj v tých najhnusnejších veciach. Obdivujem na ňom že sa dokázal vytrhnúť zo sveta v ktorom žil, pod vplyvom rôznych drog a omamných látok, sadnúť si za stôl, zobrať čistý papier a pero, a písať tak nádherné básne. Bol však vtedajšou spoločnosťou nepochopený, a tiež je pre mnohých ľudí nepochopený ani dnes, ale jedno je isté, je to jeden najvýznamnejších básnikov histórie. Dúfam že môj referát aj vám priblížil Baudelairov život a jeho tvorbu. Možno ste nad jeho básňami len krútili hlavou a pomysleli ste si že to bol úplný blázon, alebo ste v ňom uvideli nepochopeného génia, určite vám však vŕtajú v mysli jeho myšlienky a názory, a možno vás môj referát inšpiruje k tomu, aby ste siahli po Kvetoch zla a začítali sa do týchto tajomných veršov. Aj keď poézia nieje taká obľúbená ako próza, určite je zaujímavá, a núti človeka sa viac zamýšľať nad textom, a až potom sa vám ukáže v celej svojej kráse a tajomnosti. Určite to nebola posledná poézia ktorú som čítal a ešte po nejaké básnickej zbierke siahnem.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář